História
Prvé zmienky o románskom farskom kostole sv. Mikuláša sú z druhej polovice 11. storočia.
Farský kostol stál vo východnej časti dnešného mesta, na vretenovitom trhovisku románskeho sídliska, ktoré vzniklo na starej obchodnej ceste z Čiech cez Jablonický priesmyk a Trnavu a ďalej juhovýchodným smerom k Dunaju a odtiaľ na Balkán. Kostol bol zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov.
Bola to románska stavba, ktorej pôdorys je neznámy, je len predpoklad, že bol obdĺžnikový, s užšou svätyňou polkruhovito ukončenou. K tomuto románskemu kostolu sa vzťahujú aj najstaršie písomné správy o Trnave. V rokoch 1380 – 1421 bol na jeho základoch postavený nový kostol v neskorogotickom slohu, keďže starý nevyhovoval.
Na severnej strane kostola stála románska kaplnka sv. Juraja. Jej vznik je neznámy, existovala iba do začiatku 17. storočia, kedy ustúpila prístavbe novej sakristie nového Dómu sv. Mikuláša.
Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký, hlavná loď je vysoká 18 m a orientovaný je na neskôr postavenú Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. Hlavné priečelie je dvojvežové. V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.
Kostol bol od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1918 po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa opäť stal katedrálnym chrámom až do roku 1977, kedy po vytvorení Trnavského arcibiskupstva na žiadosť apoštolského administrátora Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.
Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.
V bočnej barokovej kaplnke, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 – 1745), sa nachádza obraz Panny Márie Trnavskej, ktorý v období tureckých nájazdov ronil slzy.